Jesenná odumretá vegetácia - základ budúcej úrody.
Na jeseň pre nás začína dôležité obdobie, keď sa pripravujeme na nasledujúcu sezónu. Pokiaľ sa už na jeseň dobre pripravíme, uľahčíme si veľa práce na jar a zvýšime si šancu na veľkú úrodu.
Vážime si toho, čo nám príroda dáva a spolupracujeme s ňou
V jeseni je v prírode krásne obdobie plné bujnej vegetácie. Všetko lístie a tráva pomaly začne padať na pôdu. Ako sme si už povedali, pôda je pre záhradníka kľúčová. Pôda je ako živý organizmus, ktorý zase dáva život. A opadané lístie je pre pôdu ochranou aj potravou. Dážďovky a mnoho ďalších organizmov premieňa tento organický materiál na živiny.
Keď nahromadíme na pôde dostatočné množstvo organického materiálu, pôdne organizmy sú pod ním chránené pred mrazom a až do jari majú dostatok času na premenu organického materiálu na humus.
Zakladať záhon ide aj jednoducho
Je veľa spôsobov, ako založiť zeleninový záhon prírodnou cestou.
Rada by som na začiatok popísala svoj najobľúbenejší spôsob, pretože je aj najjednoduchší. Ide o založenie nového záhonu pomocou akéhokoľvek rastlinného odpadu.
Priamo na trávnik dám do tvaru budúceho záhonu konáre alebo štiepku z listnáčov. Táto rozkladajúca sa drevná hmota bude pri dažďoch nasávať vodu a zadržiavať ju pre rastliny na suché obdobia. Následne, dám na drevo akýkoľvek rastlinný odpad zo záhrady. Snažím sa stále dávať viac materiálu s obsahom uhlíka ako materiálu s obsahom dusíka. Materiál bohatý na uhlík je slama, lístie, suchá tráva, popol a materiál bohatý na dusík je napríklad čerstvá tráva, hnoj alebo moč. Všetko vrstvím tak, aby sa tieto materiály striedali. Naskladám do výšky približne jedného metra a zalejem vodou. Dalo by sa povedať, že tvoríme kompost na mieste, kde na ňom budeme pestovať.
Pôdne organizmy pracujú celú zimu a rozložia aj tenké konáre na dne navrstvenej kopy. Celú zimu sa vytešujem, ako to celé pracuje, a ako tam na jar začnem pestovať. Pokiaľ je pozemok zarastený kozou nohou, žihľavou alebo pýrom, môžete dať pod drevnatú hmotu kartón. Kartón bráni burine v prerastaní. A aj keď niektorá burina prerastie, v kyprej pôde nového záhonu ju ľahko vytiahnem.
Na takto pripravenom záhone viem už prý rok pestovať dyne, cukety alebo zemiaky. Keď skončí sezóna, záhon znova prikryjem lístim alebo slamou. Teraz už stačí pridať menšiu vrstvu organického materiálu, približne 20 cm. A keď na jar odhrniem, čo z tejto prikrývky zostalo, pôda už býva krásna kyprá a s vysokým obsahom humusu. Do takejto pôdy už sadím akúkoľvek zeleninu.
Takto jednoducho, v spolupráci s pôdnymi organizmami, si tvoríme nové zeleninové záhony. Vďaka množstvu dážďoviek a iných organizmov, ktorých organickým materiálom podporujeme, máme krásnu kyprú pôdu. Nikdy na ňu nešliapeme (len po cestičkách) a ani ju neryjeme. Po zbere úrody jednoducho pôdu znovu zakryjeme organickou hmotou. Je to v tom čase naša hlavná náplň práce. Rozhadzovať lístie po záhrade je pre nás skôr zábava ako práca. Lístie a trávu získavame hlavne od obce, pre ktorú je tento cenný materiál odpadom. So zvyšujúcou sa úrodnosťou, produkuje aj naša záhrada viac a viac organického materiálu.
