Pôda patrí k najvzácnejším prírodným zdrojom na Zemi. Je zásobárňou vody, živín a poskytuje útočisko pre mnohé rastliny a zvieratá. Napriek tomu dochádza k jej masívnemu znehodnocovaniu, kvôli ktorému podiel kvalitnej pôdy neustále klesá. Prečo je to tak? Ako týmto negatívnym vplyvom zabrániť? Tento limitovaný a veľmi ľahko znehodnocovaný zdroj potrebuje vašu pozornosť.
Čo ovplyvňuje úrodnosť zeme?
Na pôdu ako celok vplývajú rôzne činitele - vietor, voda, vzduch (erózie, zosuvy), prítomnosť rastlín, húb a živočíchov (spevňovanie a rozrušovanie pôdy, tvorba humusu). Na jej najspodnejšiu vrstvu (tzv. materskú horninu), na ktorej sa vytvárajú ďalšie pôdne vrstvy, však okrem toho vplýva aj meniaca sa klíma, sklon reliéfu a nadmorská výška, tvorba humusu, hnojenie, zavlažovanie či odlesňovanie.
Úrodnosť pôdy ako takej ovplyvňujú charakteristické vlastnosti (biologické, chemické, fyzikálne) každej z jej vrstiev. Ďalším faktorom je zloženie minerálnych častíc (piesok, spraš, íl) a štruktúra pôdy, ktorá je kľúčová pri určovaní kvality pôd - čím viac humusu pôda obsahuje, tým viac vody a živín dokáže zadržať.
Pôdne pH – hodnota, ktorá určuje vlastnosti pôdy
V suchozemskom prostredí zohráva kľúčovú úlohu pH pôdy (kyslá, zásaditá a neutrálna reakcia pôdy). Ovplyvňuje vitalitu, výskyt a početnosť organizmov.
Na stupnici od 0 - 14, ktorá je súčasťou testovacej súpravy, vidíte pôdnu reakciu s hodnotou pH < 7 (extrémne kyslá pôda), pH = 7 (neutrálna pôda) a pH >7 (zásaditá pôda). Pri vysokej koncentrácii vápnika, ktorá je typická pre zásadité pôdy, rastliny už nie sú schopné prijímať iné živiny. Je potrebné všímať si práve túto hodnotu, pretože vápnik je významným indikátorom pôdnej reakcie.
Dôsledky nerovnomerného pH pôdy
Priamym dôsledkom toxických koncentrácií vodíkových a hydroxidových iónov v extrémne kyslých alebo mierne zásaditých až zásaditých pôdach (s pH < 3 alebo pH> 9), je poškodenie koreňov väčšiny rastlín.
Nepriame účinky sa prejavujú v dostupnosti živín a koncentrácii toxických látok. Pri hodnote pH < 4, až 4,5 sa v pôdach vyskytuje vysoký podiel hliníkových a železitých iónov, ktoré sú vysoko smrteľné pre väčšinu rastlín.
Zo zásaditých pôd rastliny nedokážu prijímať stopové prvky (mangán, železo, fosfáty), pretože sú pevne viazané v relatívne nerozpustných zlúčeninách. Medze tolerancie voči pH pôdy sú rôzne v závislosti od rastlinného druhu, preto je pri sadení plodín dôležitá vyrovnaná koncentrácia stopových prvkov tej-ktorej pôdy.
Vplyv znečistenia pôdy na flóru a faunu
Koncentrácia vedľajších produktov ľudskej činnosti priamo ovplyvňuje výskyt a vitalitu rastlín a živočíchov v pôde. Nemôžeme sa preto spoliehať len na schopnosť rastlín prispôsobovať sa nehostinným podmienkam prostredia. Takýmto štýlom by sme prišli o veľmi vzácne druhy. Okrem toho, nie všetky rastliny sú geneticky nastavené tak, aby dokázali prežiť akékoľvek zmeny v prostredí.
Znečistené verzus nedotknuté miesta
Znečisťujúca látka má dvojaký účinok. Pokiaľ sa niekde objaví v kritických koncentráciách, bude to mať vplyv na rozmanitosť druhov na danom mieste. Znečistená oblasť totiž vyhovuje jedincom jedného druhu.
Znečistenie nám zároveň poskytuje príležitosť sledovať, akým smerom postupuje evolúcia. Žiaľ, vznik druhovo chudobných spoločenstiev sa dnes stáva trvalou súčasťou prostredia človeka.
Na miestach, kde neprebieha znečistenie, bude rozmanitosť druhov omnoho pestrejšia. Čím je druhové spoločenstvo pestrejšie, tým je ekosystém stabilnejší a odolnejší voči vonkajším vplyvom.
Kedy sa začali meniť vlastnosti pôdy?
Od priemyselnej revolúcie, ktorá odštartovala masívne využívanie fosílnych palív, sa do ovzdušia, vody a pôdy dostali najrôznejšie látky, ktoré mali negatívny dopad na pôdne ekosystémy. Aj dnes sa týmto zmenám nevyhneme, pokiaľ sa bude naďalej podporovať chemizácia prostredia, celoplošné postrekovanie, spaľovanie fosílnych palív, znečisťovanie vody alebo monokultúrne pestovanie.
Ako pomôcť diverzite ekosystémov?
Skúste sa zamerať na všetky životné podmienky a množstvo zdrojov, ktoré potrebuje vaša záhradka (ekosystém), aby ste mali možnosť zachovať životaschopnú populáciu. Jedná sa napr. o lokálne pestovanie plodín, výsadby bylín, ktoré ochraňujú pestované plodiny pred škodcami, nepravidelné kosenie, bezzásahový režim v lesoch.
U vás v záhrade by pôda určená na založenie záhonov a výsadbu plodín by mala mať pH 6 až 7. Vzorky odoberajte v miestach, kde plánujete založiť záhradku alebo záhon. Podľa výsledkov a odporúčaní Výskumného pôdoznaleckého ústavu ochrany pôdy postupujte ďalej.
