Monilióza - biologický postrek a ochrana

Vypestujte si zdravú úrodu plnú chutí s organickými prípravkami.

Vyberáme pre vás tie najlepšie ekologické postreky na moniliózu zo Slovenska aj zahraničia.
Pre účinnú ochranu proti monilióze, odborníci (aj prof. Hričovský) odporúčajú kombináciu Chitopron + BorOil.

Monilióza je závažné hubové ochorenie, ktoré dokáže zničiť celú úrodu stromu. Monilióza napadá kvety, plody a mladé výhonky stromov. Ľahko ju spoznáme práve na plodoch, ktoré vyzerajú ako vysušené a pokryté plesňou.

Medzi najčastejšie varianty moniliózy patrí monilióza marhúľ, monilióza broskýň, monilióza slivky, monilióza čerešní, monilióza jabĺk, ale objavuje sa aj na nektarinkách, a ako monilióza višní.

Kedy postrekovať proti monilióze:

Pre zamädzenie moniliózy je načasovanie postreku kľúčové. Postrek proti monilióze aplikujeme najmä 2 krát - raz na začiatku kvitnutia a raz na konci kvitnutia. Následne postrek aplikujeme podľa daného výrobku a potreby, zväčša v 2-týždňových intervaloch.

Ďalšie spôsoby ochrany proti monilóze:

Zber a likvidácia napadnutých plodov (plod by určite nemal zostávať celú zimu na strome alebo v jeho okolí - napríklad spadnutý pod stromom -, pretože na jar bude prvotnou príčinou šírenia tejto choroby),
hrabanie a likvidácia lístia (prípadne dôsledné kompostovanie),
výber vhodných odrôd (resistentné odrody)
správna poloha ovocného sadu (slnečná poloha s prúdením vzduchu)

Chemické postreky proti monilióze:

Proti monilióze sa používa fungicíd Signum a pre broskyne a nektarinky fungicíd Prolectus.

#showmore#

Monilióza - podrobné informácie

Moníliové odumieranie kvetov a výhonkov (moníliovú hnilobu), ktorého pôvodcom je huba Monilia laxa, je veľmi časté hubové ochorenie. Môže napádať listy, kvety aj letorasty. Je zároveň najčastejšou príčinou postupného odumierania konárov čerešní, višní, marhúľ a broskýň.

V minulých rokoch boli zaznamenané v mnohých oblastiach Slovenska veľmi silné výskyty tejto choroby. Pri napadnutí kvetov prerastá huba cez bliznu, semenník a stopku až do dreva. Kvety a malé plody hnednú a zasychajú. Listy aj s letorastami vädnú a usychajú. Najnápadnejšie je poškodenie plodov. V čase dozrievania vznikajú najprv mäkké hnednúce miesta, ktoré sa rýchlo rozširujú na celý plod. Neskôr sa na povrchu tvoria typické kruhy vankúšikov krémovej farby, tvorené konídiami huby. Plody buď opadávajú alebo mumifikujú a zostávajú visieť na strome.

Napadnuté bývajú len poškodené plody, napr. ľadovcom, obaľovačmi alebo popraskané po rýchlych zmenách počasia alebo silnej zálievke. Plod s neporušenou šupkou sa nemôže nakaziť. Infekcia pokračuje cez plody a ich stopky ďalej cez konáre dovnútra koruny. Vetvičky a konáre môžu byť napadnuté aj priamo, napr. cez poranenia. Na postihnutých miestach sa často objavuje neskôr glejotok.

Táto choroba nemáva pri bežnom priebehu počasia epidemický charakter. Nové infekcie s najväčšími poškodeniami vznikajú najmä tesne pred kvitnutím a počas kvitnutia, kedy je pre rozvoj patogéna najvhodnejšie dlhodobé daždivé a zároveň chladné počasie. Je zaujímavé, že práve dlhšie trvajúce teploty pod 12oC silne podporujú vznik infekcií.

Keďže huba preniká do hostiteľa najmä z vlani napadnutých plodov, je veľmi dôležité všetky poškodené plody najneskôr na jeseň po opade listov zo stromov odstrániť. Parazit z týchto plodov preniká ďalej od koncov vetvičiek dovnútra koruny, preto pri reze treba odrezať suché konce konárov až po zdravé drevo. Preventívne pôsobí aj správny výber vzdušných stanovíšť, vyrovnaná výživa, presvetľovanie koruny, prípadne výber odolných odrôd.

Ochrana postrekmi sa vykonáva prvýkrát tesne pred kvitnutím, prípadne druhýkrát hneď po odkvitnutí. Ošetrenie sa odporúča iba na náchylných odrodách a za daždivého počasia, najmä v období kvitnutia. Preto je veľmi dôležité sledovať začiatok kvitnutia.

Zdroj informácií: ÚKSÚP